Kresťanská teológia Ducha Svätého je zakorenená v židovstve. Výraz Duch sa prekladá zo židovského slova (ruah) a dokonca v jeho výslovnosti objavíme Boží vietor a dych. Boží vietor, dych Boha, prítomnosť Boha – to sú všetko spôsoby vyjadrenia Božej prítomnosti. Výraz „Duch Svätý“ sa v Starom zákone použil iba sedemkrát, zatiaľ čo výrazy „Duch Boha“ alebo „Duch Pána“ sa objavuje 67 ráz. Už v prvom riadku Knihy Genezis 1,2 čítame - „Duch Boží sa vznášal nad vodami a čakal na vhodnú chvíľu, aby uviedol poriadok do toho chaosu“. Ježiš sám používa obraz vetra v tajomnom nočnom rozhovore s Nikodémom, keď hovorí o Duchu ako o vetre, ktorý veje, kam chce [cf. Jn 3]. Toto je prvá funkcia Ducha v Písme – byť tajomnou prítomnosťou Boha v histórii, ktorého nemožno zredukovať na ľudskú či pozemskú logiku.